Pod hradom Čičva otvorili výstavné priestory v hrobke

11.10.2021

Hrobka rodu Barkóczy, posledných majiteľov hradu Čičva, je otvorená a prístupná turistom. Mauzóleum bolo postavené v novorománskom štýle v roku 1909 vo vtedajšej dobe novou technológiou liateho betónu. Nikdy však neslúžila na svoj účel a nestala sa miestom posledného odpočinku rodiny Hadik-Barkóczy. Členovia rodiny, ktorým bola hrobka pôvodne určená, sú pochovaní v jej susedstve a ich hroby boli vynovené v roku 2019 vďaka finančnej podpore posledného potomka rodiny.

V roku 2020 sa vďaka vládnej dotácii hrobka zrekonštruovala za výraznej podpory miestnej samosprávy a občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva, ktoré na obnove hrobky spolupracovalo. Zásadným zásahom v rámci projektu bola i sanácia strechy a hydrodrenáže objektu. Podľa starostu obce Sedliská Mateja Sabola pri obnove pracovníci museli riešiť polohu budovy, ktorá sa nachádza v polovici hradného kopca v prudkom svahu. Z toho dôvodu bolo potrebné ručne vyniesť asi 15 ton kameňa a iného materiálu na jej sanáciu. Strecha zatekala a bola zarastená náletovými drevinami. "Tie sme odstránili a dali novú izolačnú vrstvu," vysvetlil Ľubomír Hutka, výkonný riaditeľ občianskeho združenia a tiež kastelán hradu. Opravené priestory v budove plánuje obec využiť na kultúrne účely, výstavy a audiovizuálne múzeum. Že to bolo dobré rozhodnutie, ukazuje aj veľký záujem turistov o práve prebiehajúce výstavy.

Rod Barkóczy patril medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rody v Zemplínskej župe. V Uhorsku zastávali významné spoločenské a majetkové pozície, a to aj za po­moci rodinného prepojenia na iné uhorské rody. Z rodu vzišli významní politici, kráľovskí hodnostári, cirkevní potentáti, vojaci aj vzbúrenci či slobodomurári a filantropi. Ich majetok zahŕňal 39 osád a dedín, 512 ha polí a lúk a 300 ha lesov. Barkóczyovci nestáli vždy na strane habsburgského cisárskeho rodu. Viacerí z nich bojovali i v časoch protihabsburgských povstaní v radoch kuruckého vojska. Príkladom toho je František Bar­kóczy, kurucký maršal, ktorý od roku 1703 bojoval na strane Františka II. Rákociho. On sám vydal v roku 1711 rodový majetok - hrad Čičvu - do rúk cisárske­ho generála Jána Pálfiho, aby ho nakoniec zbúrali. Ján Barkóczy bol v roku 1850 tvorcom tzv. rodového "fideikomisu" - nescudziteľného majetku, ktorého podstatu tvorila zásada, že rodový majetok mal prechádzať vždy, alebo na urči­tý čas, iba na jedného člena rodiny. Sídlom fideikomisu bol kaštieľ v Tovarnom. Kaštieľ sa dodnes nezachoval, bol vypálený počas II. svetovej vojny a ruiny boli postupne rozobrané na stavebný materiál.

Aby sa zabezpečila existencia Barkóczyho rodu, dcéra Jána Barkóczyho Helena sa v roku 1860 vydala za grófa Vojtecha Hadika. Ich sobášom sa datuje vznik šľachtického rodu Hadik-Barkóczy, ktorý bol v roku 1887 oficiálne konštituovaný cisárom Fran­tiškom Jozefom II. Bratia František a Ján Barkóczy sa začiatkom 19. storočia pričinili o rozvoj obce Tovarné a jej okolia. Boli významnými mecenášmi miestneho rímskokatolíckeho kostola. Meno Barkóczy ovplyvnilo dianie nielen v Zemplínskej župe, ale aj v celej monarchii. Rodina zanechala po sebe zaujímavé staviteľské pamiatky v našom regióne. Barkóczyho palác v Košiciach na Hlavnej ulici č. 48 je dodnes obdivovaným mestským objektom.

S týmto menom sa spájajú aj iné, nie menej zaujímavé príbehy ako napríklad podivná smrť dvoch grófskych detí v jeden deň v roku 1898. Za pozornosť stojí aj náklonnosť a podpora rodu slobodomurárskym lóžam. Je zdokumentované, že grófka Helena bola v roku 1875 za prítomnosti 10 majstrov uvedená do užhorodskej lóže "Rovnosť", čo bolo neslýchané, nakoľko lóže boli výsadne mužskou záležitosťou. To sú však iné príbehy, ktoré stojí za to spoznať.