Pod hradom Čičva otvorili výstavné priestory v hrobke

11.10.2021

Hrobka rodu Barkóczy, posledných majiteľov hradu Čičva, je otvorená a prístupná turistom. Mauzóleum bolo postavené v novorománskom štýle v roku 1909 vo vtedajšej dobe novou technológiou liateho betónu. Nikdy však neslúžila na svoj účel a nestala sa miestom posledného odpočinku rodiny Hadik-Barkóczy. Členovia rodiny, ktorým bola hrobka pôvodne určená, sú pochovaní v jej susedstve a ich hroby boli vynovené v roku 2019 vďaka finančnej podpore posledného potomka rodiny.

V roku 2020 sa vďaka vládnej dotácii hrobka zrekonštruovala za výraznej podpory miestnej samosprávy a občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva, ktoré na obnove hrobky spolupracovalo. Zásadným zásahom v rámci projektu bola i sanácia strechy a hydrodrenáže objektu. Podľa starostu obce Sedliská Mateja Sabola pri obnove pracovníci museli riešiť polohu budovy, ktorá sa nachádza v polovici hradného kopca v prudkom svahu. Z toho dôvodu bolo potrebné ručne vyniesť asi 15 ton kameňa a iného materiálu na jej sanáciu. Strecha zatekala a bola zarastená náletovými drevinami. "Tie sme odstránili a dali novú izolačnú vrstvu," vysvetlil Ľubomír Hutka, výkonný riaditeľ občianskeho združenia a tiež kastelán hradu. Opravené priestory v budove plánuje obec využiť na kultúrne účely, výstavy a audiovizuálne múzeum. Že to bolo dobré rozhodnutie, ukazuje aj veľký záujem turistov o práve prebiehajúce výstavy.

Rod Barkóczy patril medzi najbohatšie a najvplyvnejšie rody v Zemplínskej župe. V Uhorsku zastávali významné spoločenské a majetkové pozície, a to aj za po­moci rodinného prepojenia na iné uhorské rody. Z rodu vzišli významní politici, kráľovskí hodnostári, cirkevní potentáti, vojaci aj vzbúrenci či slobodomurári a filantropi. Ich majetok zahŕňal 39 osád a dedín, 512 ha polí a lúk a 300 ha lesov. Barkóczyovci nestáli vždy na strane habsburgského cisárskeho rodu. Viacerí z nich bojovali i v časoch protihabsburgských povstaní v radoch kuruckého vojska. Príkladom toho je František Bar­kóczy, kurucký maršal, ktorý od roku 1703 bojoval na strane Františka II. Rákociho. On sám vydal v roku 1711 rodový majetok - hrad Čičvu - do rúk cisárske­ho generála Jána Pálfiho, aby ho nakoniec zbúrali. Ján Barkóczy bol v roku 1850 tvorcom tzv. rodového "fideikomisu" - nescudziteľného majetku, ktorého podstatu tvorila zásada, že rodový majetok mal prechádzať vždy, alebo na urči­tý čas, iba na jedného člena rodiny. Sídlom fideikomisu bol kaštieľ v Tovarnom. Kaštieľ sa dodnes nezachoval, bol vypálený počas II. svetovej vojny a ruiny boli postupne rozobrané na stavebný materiál.

Aby sa zabezpečila existencia Barkóczyho rodu, dcéra Jána Barkóczyho Helena sa v roku 1860 vydala za grófa Vojtecha Hadika. Ich sobášom sa datuje vznik šľachtického rodu Hadik-Barkóczy, ktorý bol v roku 1887 oficiálne konštituovaný cisárom Fran­tiškom Jozefom II. Bratia František a Ján Barkóczy sa začiatkom 19. storočia pričinili o rozvoj obce Tovarné a jej okolia. Boli významnými mecenášmi miestneho rímskokatolíckeho kostola. Meno Barkóczy ovplyvnilo dianie nielen v Zemplínskej župe, ale aj v celej monarchii. Rodina zanechala po sebe zaujímavé staviteľské pamiatky v našom regióne. Barkóczyho palác v Košiciach na Hlavnej ulici č. 48 je dodnes obdivovaným mestským objektom.

S týmto menom sa spájajú aj iné, nie menej zaujímavé príbehy ako napríklad podivná smrť dvoch grófskych detí v jeden deň v roku 1898. Za pozornosť stojí aj náklonnosť a podpora rodu slobodomurárskym lóžam. Je zdokumentované, že grófka Helena bola v roku 1875 za prítomnosti 10 majstrov uvedená do užhorodskej lóže "Rovnosť", čo bolo neslýchané, nakoľko lóže boli výsadne mužskou záležitosťou. To sú však iné príbehy, ktoré stojí za to spoznať.

Igor Kňazovický, senior destinačný manažér