Brestovské mohyly vznikli asi pred päťtisíc rokmi

Jeseň býva najlepším časom na výlety. Počasie je stabilnejšie a úmorné letné horúčavy sú už minulosťou. Slniečko v posledných dňoch vylákalo na prechádzku aj nás. Cieľom nášho výletu bol náučný chodník Brestovské mohyly. Auto sme zaparkovali v centre mesta Humenné v blízkosti Vihorlatského múzea, ktoré je umiestnené v zrenovovanom kaštieli. Pre pár informácií sme sa zastavili v miestnom informačnom centre, kde sme boli vyzbrojení niekoľkými radami i letákom o náučnom chodníku. Odtiaľ naše kroky zamierili cez zámocký park k skanzenu ľudovej architektúry patriacemu k múzeu. Pred vchodom do expozície stojí informačný smerovník s vyznačenými turistickými chodníkmi a predpokladanými časmi.

Prvá časť chodníka vedie popri skanzene, po Orechovej ulici. Tu si môžete vychutnať pár výhľadov na mesto Humenné čupiace v údolí blízkych vrchov Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Asi po 400 až 600 metroch vchádzame do lesa. Prekvapením je tabuľa upozorňujúca na odbočku k pravekej mohyle. Púšťame sa po nej. Chodník vedie lesom v miernom stúpaní . Asi po 150 metroch sa ocitneme pri mohyle, ktorá je v lese ľahko prehliadnuteľná. Z informačného letáka vieme, že to nie je jediná pohrebná mohyla, preto pokračujeme v ceste. Pri informačnej tabuli na stanovisku Handrix odbočíme na žltú značku. Chodník stúpa lesom, chôdza je mierne náročná. Asi po 700 metroch a prevýšení cca 100 m sa dostávame na hrebeň kopca Nižná Hubková. Pred nami sa otvára lúka, na ktorej je altánok ako stvorený na oddych a piknik.

Pokračujeme ďalej po hrebeni smerom k rázcestiu Miháliková, kde sa pripájajú modrý a červený vychádzkový okruh. Chodník vedie lesom, je v dobrom stave, cestou stretávame niekoľko cyklistov. Po hodine a pol chôdze prichádzame na rázcestie Petočová. Tu je postavený pamätník pripomínajúci pôsobenie partizánskej skupiny Pugačeva v týchto lesoch. Po ceste sme natrafili na niekoľko vyhliadok na dedinky v podhorí (Ľubiša a Veľopolie). Cesta vedie stále po hrebeni zdravým zmiešaným lesom. V jednej časti sme videli mohutné borovice vysoké aj 30 m. Inde sa les podobá na praveký prales, v ktorom sú kmene stromov omotané spleťou lián.

Po ďalšej hodine prichádzame k rázcestiu Na Kaštieli, kde sa nachádzajú ďalšie praveké mohyly. Tu sa chodník končí, respektíve treba sa vrátiť po tej istej ceste k najbližšiemu smerovníku a späť sa pustiť po zelenej značke smerom ku hrobu grófky Márie Antónie na Holej hore. My sme zvolili inú cestu, zostupujeme po žltej značke k lokalite Brestov chaty. Chodník vedie do údolia s potokom. Zaujímavosťou je, že ten vytvára niekoľkometrové nánosy piesku. Údolie potoka je zvláštnym vlhkým biotopom, kde sa dobré darí až metrovým prasličkám. Asi po kilometri chôdze od rázcestia prichádzame do chatovej osady. Pri pohľade na hrdzavú železnú konštrukciu s oprskaným nápisom Pionierske zrkadlo si spomínam, že pred niekoľkými desiatkami rokov som tu trávil prázdniny. Vybavujem si v pamäti obrázky z tohto obdobia. Chatky síce ešte stoja, ale kancelárska budova s bývalou jedálňou je prázdna a opustená. Pokračujeme po ceste do dediny Brestov. Chodník vedie popri súkromných rybníkoch, ktoré tu boli už v dobe mojich pionierskych prázdnin a kde sme sa chodili kúpať. Z Brestova sa vraciame po hlavnej ceste do Humenného. Končíme na parkovisku pred múzeom . 

Prešli sme okruh dlhý viac ako 15 km s prevýšením asi 200 m. Nám trvala vychádzka skoro 5 hodín. Preto by som rodinám s deťmi odporúčal skrátený okruh. Terén nie je vhodný na vychádzku s kočíkom. Všetky chodníky sú dobre značené, táto lesná lokalita ponúka okrem opisovanej trasy ešte niekoľko ďalších značených turistických aj cyklistických chodníkov. Oplatí sa prísť.   

Fotogaléria: